Človeče, nehnevaj sa pôsobí ako typicky stredoeurópska hra. Hrávali ho naši starí rodičia, v mnohých domácnostiach leží kartónový plán s vyblednutými farbami a jeho meno sa používa aj ako príslovie. Hra však prešla dlhú cestu. Jej korene sú v Indii, do Európy ju priniesli Angličania a do podoby, akú poznáme, ju upravil obchodník z Mníchova.
Pačisi, hra v tvare kríža
Predkom Človeče je indická hra pačisi. Hrá sa na pláne v tvare kríža, ktorý býva vyšitý na látke. Každé zo štyroch ramien má tri stĺpce po osem polí a v strede je veľké štvorcové pole. Namiesto kocky sa hádžu mušle kauri. Podľa toho, koľko ich padne otvorom nahor, sa figúrka posúva. Meno hry pochádza z hindského slova paccís, teda dvadsaťpäť, čo bol najvyšší hod.
Hry s plánom v tvare kríža sú v Indii veľmi staré. Wikipédia spomína plán zhodný s pačisi v jaskyniach v Elúre a reliéfy krížových plánov z 2. až 1. storočia pred naším letopočtom. Isté datovanie samotného pačisi však chýba a historik Irving Finkel upozorňuje, že niektoré staré texty, ktoré sa s ním spájajú, opisujú v skutočnosti inú hru.
Najznámejší príbeh o pačisi pochádza z dvora mughalského cisára Akbara v 16. storočí. Francúzsky cestovateľ Louis Rousselet v 19. storočí opísal, že Akbar hrával na nádvorí vydláždenom ako hrací plán a figúrkami boli ľudia oblečení vo farbách hráčov. Stopy takých nádvorí vraj dodnes vidno v Ágre a Iláhábáde.
Ludo v Anglicku
Do Európy hru podľa českej Wikipédie priniesli koncom 19. storočia Angličania. V Anglicku ju začal predávať Alfred Collier pod menom Ludo, čo je latinsky „hrám sa“. Hra mala patent číslo 14636 a predávala sa aj ako Royal Ludo. Wikipédia uvádza ako rok uvedenia na trh 1896, iné zdroje spájajú Collierov patent už s rokom 1891. Namiesto mušlí sa v ňom hádže kockou.
Ludo sa v Británii ujalo a vznikli aj jeho miestne podoby. V britskom námorníctve sa napríklad hrá Uckers, ktoré vychádza z hry Ludo.
Josef Friedrich Schmidt a Mníchov
Rozhodujúci krok urobil Josef Friedrich Schmidt, rodák z bavorského Ambergu. V zime 1907 na 1908 vo svojej mníchovskej dielni zjednodušil anglické Ludo a vynechal z neho taktické varianty. Hru nazval Mensch ärgere Dich nicht, teda Človeče, nehnevaj sa. Meno vystihuje to, čo sa pri nej deje najčastejšie: tvoju figúrku niekto vyhodí a ty musíš začať odznova.
Kedy presne prvé kusy prišli do predaja, sa zdroje nezhodujú. Nemecká Wikipédia uvádza rok 1910 aj 1911, sériovo sa hra vyrábala od roku 1914. Zlom priniesla prvá svetová vojna. Schmidt podľa nemeckých zdrojov poslal 3 000 hier do vojenských lazaretov, aby ranení vojaci mali čím krátiť čas. Vojaci si hru obľúbili a doma o nej rozprávali. Do roku 1920 sa vraj predal milión kusov po 35 fenigoch.
Firma, ktorú Schmidt založil, vydáva hru pod menom Schmidt Spiele dodnes. Podľa nemeckej Wikipédie sa do roku 2011 predalo viac ako 90 miliónov kusov a každý rok pribudne okolo 100 000. Hru napodobňovali aj iní výrobcovia, napríklad pod menami Mensch, wir werfen raus alebo Verliere nicht den Kopf. V roku 1953 vyšla licenčná verzia v Nemeckej demokratickej republike.
Človeče v Čechách a na Slovensku
Česká Wikipédia píše, že hry podobné pačisi sa v kníhkupectvách v Čechách a na Morave predávali už v roku 1882. Skutočný úspech zažilo Človeče na československom trhu až v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Za prvej republiky bolo obľúbeným darčekom a predávalo sa v troch veľkostiach.
Z toho obdobia pochádza aj mierna verzia s menom Človíčku, neztrať hlavičku, v ktorej sa figúrky nevyhadzovali. Hra sa objavila aj vo filme. V komédii Příklady táhnou z roku 1939, ktorú režíroval Miroslav Cikán, ju hrajú Stella Májová a Vladimír Salač.
V roku 1997 sa podnikateľ Přemysl Chmelař pokúsil zaregistrovať meno Člověče, nezlob se ako ochrannú známku. Úrad priemyselného vlastníctva žiadosť po troch rokoch zamietol a súdy rozhodnutie potvrdili. Meno hry tak ostalo voľné pre všetkých.
Slovenské meno Človeče, nehnevaj sa je priamym prekladom nemeckého. V Česku sa hrá ako Člověče, nezlob se. Štyri figúrky pre každú farbu, nasadzovanie na šestku a vyhadzovanie zodpovedajú Schmidtovej verzii.
Príbuzní po celom svete
Z rovnakého koreňa vyrástlo veľa hier. V Španielsku sa hrá Parchís, v Severnej Amerike Parcheesi, v Indii a okolitých krajinách dodnes pačisi aj Ludo. Všetky majú spoločný plán v tvare kríža alebo kruhu, figúrky, ktoré idú okolo plánu do cieľa, a možnosť vyhodiť súpera. Líšia sa v detailoch, napríklad v tom, či sa smú stavať zábrany z dvoch figúrok alebo či existujú bezpečné polia.
Vo verzii, ktorá sa hrá u nás a aj na HoyHope, bezpečné polia ani zábrany nie sú. Preskakovať sa smú všetky figúrky a vyhodiť sa dá súper na ľubovoľnom poli obehu. Práve preto je hra taká nevyspytateľná a vhodná aj pre deti, ktoré ešte nepoznajú žiadnu stratégiu.
Prečo hra vydržala
Človeče potrebuje kocku, plán a štyri farby figúrok. Pravidlá pochopí aj päťročné dieťa a pritom môže proti dospelým vyhrať. Kocka vyrovnáva rozdiely medzi hráčmi, a preto je hra taká obľúbená v rodinách s rôzne starými deťmi.
Ak si chceš hru zahrať, Človeče na HoyHope ide proti počítaču aj s priateľmi cez kód miestnosti. Presné pravidlá sú v článku Pravidlá hry Človeče, nehnevaj sa podrobne a rady na lepšiu hru v článku Človeče: tipy a stratégia.