Keď sa povie solitér, väčšina ľudí si predstaví zelené pozadie, sedem stĺpcov kariet a na konci výhry poskakujúce karty na monitore. Hry, v ktorých jeden človek ukladá karty podľa pravidiel, sú však o dvesto rokov staršie ako osobné počítače.
Trpezlivosť a samota
V angličtine sa tieto hry volajú dvoma menami. V Británii patience, teda trpezlivosť, v Amerike solitaire, čo znamená samotár. Staršie je meno patience, ktoré sa podľa Wikipédie objavuje v britských aj amerických zdrojoch ako prvé. Meno solitaire sa v Severnej Amerike ujalo až v 20. storočí. Po slovensky a po česky sa týmto hrám hovorí solitér, ale aj pasiáns, čo je prevzaté z francúzskeho patience.
Prvý známy opis z roku 1783
Najstarší známy opis hry pre jedného hráča s kartami vyšiel v roku 1783 v nemeckej zbierke hier Das neue Königliche L’Hombre-Spiel. Hra sa v nej volá Patience. Starším príručkám z 17. storočia, napríklad anglickej knihe The Compleat Gamester z roku 1674, takéto hry ešte chýbajú.
Wikipédia spomína zaujímavú súvislosť. Okolo roku 1765 sa rozšírilo vykladanie kariet, teda veštenie z kariet rozložených podľa určitého vzoru. Krátko nato sa v literatúre objavujú aj prvé solitéry. Je možné, že ľudia, ktorí poznali rozkladanie kariet na stole, z neho postupne urobili hru.
Francúzsko, Rusko a viktoriánske Anglicko
Začiatkom 19. storočia boli solitéry obľúbené vo Francúzsku. Prvá kniha venovaná len im vyšla v roku 1826 v Rusku. Do Británie a Ameriky sa hry dostali v druhej polovici 19. storočia.
V Londýne vydal v roku 1860 William Henry Cremer pod pseudonymom Perseverance knihu s názvom Patience. Dnes sa nezachovala a vieme o nej len zo súpisov kníh. Za prvú anglickú zbierku sa preto často pokladá kniha lady Adelaide Cadoganovej Illustrated Games of Patience z doby okolo roku 1870. Jej druhé vydanie nesie rok 1874.
V Amerike napísala prvú príručku Ednah Dow Littlehale Cheneyová v roku 1869. William Brisbane Dick vydal v roku 1883 knihu Dick’s Games of Patience a Mary Whitmore Jonesová od roku 1888 opísala v sérii kníh okolo 250 rôznych solitérov.
Medzi solitérmi sa objavujú aj mená slávnych ľudí. Jedna hra sa napríklad volá Napoleon at St Helena, teda Napoleon na Svätej Helene. Je známa aj ako Forty Thieves, Štyridsať zlodejov. Meno je však skôr ozdoba ako doklad, že ju Napoleon hral.
Ako vznikol Klondike
Klondike je dnes najznámejší solitér na svete, no v starých príručkách nie je. Najstaršie známe pravidlá vyšli v roku 1907 v knihe Hoyle’s Games pod menom Seven-Card Klondike. Hralo sa s ťahaním po troch kartách. V roku 1913 už príručka Official Rules of Card Games uvádza jednoducho Klondike a karty sa v nej ťahajú po jednej.
Odkiaľ prišiel názov, nie je isté. Často sa spája so zlatou horúčkou na Klondiku v kanadskom Yukone na konci 19. storočia. Wikipédia však upozorňuje, že pre túto súvislosť neexistuje priamy doklad.
V Amerike sa Klondike dlho volal Canfield, možno preto, že sa hral o peniaze v kasíne Canfield v Saratoga Springs. Dnes sa však ako Canfield v Amerike označuje iná hra, ktorú Angličania volajú Demon.
V kasínach sa z Klondike stala hazardná hra známa ako Las Vegas Solitaire. Wikipédia uvádza príklad: hráč zaplatil 50 dolárov a za každú kartu, ktorú dostal na základňu, mu kasíno vyplatilo 5 dolárov. Karty sa v nej ťahajú po jednej a balíček sa smie prejsť len raz.
Windows 3.0
Rozhodujúci zlom prišiel v roku 1990. Microsoft pridal do Windows 3.0 hru Solitaire, verziu Klondike. Naprogramoval ju v lete 1988 Wes Cherry, ktorý bol vtedy v Microsofte na stáži. Karty nakreslila Susan Kare, dizajnérka, ktorá predtým navrhla ikony pre prvý počítač Macintosh.
Hra mala aj praktický zmysel. Mnohí ľudia vtedy prvý raz sedeli pri počítači s myšou. Pri solitéri sa naučili kliknúť, potiahnuť a pustiť a nikto im to nemusel vysvetľovať. Podľa údajov, ktoré Microsoft zbieral, patril Solitaire medzi tri najpoužívanejšie programy vo Windows.
Solitér bol súčasťou každej verzie Windows od roku 1990 až po Windows 8.1. V roku 2012 Microsoft vydal Microsoft Solitaire Collection, ktorú vyvinula firma Arkadium. Pri 30. výročí v roku 2020 Microsoft odhadoval 35 miliónov hráčov mesačne. V roku 2019 bol Microsoft Solitaire uvedený do Svetovej siene slávy videohier v múzeu The Strong v americkom Rochesteri.
Hra, ktorú matematika nevie spočítať
Hoci je Klondike taký známy, nikto presne nevie, aká je šanca na výhru. Pri hre, v ktorej by hráč videl všetky karty, sa dá vyriešiť asi 82 percent rozdaní pri ťahaní po troch. Skutočný hráč skryté karty nevidí, a preto je jeho šanca nižšia. Matematik Persi Diaconis nazval nemožnosť vypočítať presné číslo jednou z hanieb aplikovanej pravdepodobnosti.
Solitér dnes
Solitér na HoyHope je Klondike tak, ako ho poznáme z Windows: sedem stĺpcov, štyri základne a ťahanie po jednej alebo po troch kartách. Pribudla v ňom denná výzva, rovnaká pre všetkých hráčov a vybraná tak, aby sa dala vyriešiť. Zahrať si ho môžeš tu. Ak hru poznáš len zbežne, pomôžu ti pravidlá solitéru Klondike a tipy a stratégia.